Nielenže rýchlo zahojí vaše odreniny, rezné rany, dlhotrvajúce chrasty, akné, opar, kútiky, vyrážky, vredy, zádery, zápal nechtového lôžka, preležaniny, vredy predkolenia, ale aj
Gél je určený na vonkajšie použitie. Lilium gél natierame na postihnuté miesta pokožky viackrát denne.
Gél vytvorí prirodzený, neviditeľný, ochranný, vodou zmývateľný film s výbornou fyziologickou znášanlivosťou, ktorý nebráni pokožke normálne dýchať.
Prípravok uchovávajte mimo dosahu detí. Používanie gélu u detí do 1 roka sa nesledovalo. V prípade precitlivelosti na niektorú obsahovú látku, ktorá sa prejaví neprimeraným podráždením pokožky, výrobok ďalej nepoužívajte. Pri náhodnom zasiahnutí očí vyplachujte čistou vodou a v prípade potreby vyhľadajte lekára. Pri požití vypite väčšie množstvo vody. Prípravok uchovávajte pri teplote 5 – 25°C, chránený pred priamym slnečným svetlom. Minimálna doba použiteľnosti je 24 mesiacov od dátumu výroby.
Ľalia biela bola dlhé roky predmetom výskumu Katedry farmakognózie Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Izolovali sa významné látky, niektoré dokonca úplne originálne, s pozoruhodnými účinkami. Potvrdil sa ich regeneračný, antibiotický, protiplesňový aj protikvasinkový účinok. U novoizolovaných látok dokonca aj protinádorová aktivita. Prípravky s extraktom z ľalie bielej našli uplatnenie aj v liečebnej kozmetike. Pri včasnej aplikácii dokážu potlačiť vznikajúce kožné zmeny. Sú vhodné aj pre zvlášť citlivú pokožku. Majú výborné hojivé účinky na popáleniny, po depilácii aj tetovaní. Zmierňujú pocit svrbenia po poštípaní a rýchlo hoja poranenú kožu. Pomáhajú pri akné, oparoch aj preležaninách. Majú silnú regeneračnú schopnosť.
Ľalia biela je jedna z najkrajších záhradných rastlín, ktorá sa oddávna používa v ľudovom liečiteľstve hlavne pre jej protizápalový účinok. V súčasnosti sa opäť dostáva do fytoterapeutického použitia. Ľalia biela je trváca bylina pôvodom zo Stredomoria, kde rastie divo ešte aj dnes. Do našich záhrad sa dostala v 16. storočí. Z okrúhlych až širokovajcovitých cibúľ žltobielej farby vyrastá hustolistnatá byľ so striedavo usporiadanými kopijovitými listami do výšky 50 – 150 cm. Svietivo biele kvety sú usporiadané do strapcovitého súkvetia s 5 – 20 silne voňajúcimi kvetmi, ktoré kvitnú v júni až júli.
Ľaliu bielu obľubovali staroveké národy, ktorým slúžila predovšetkým na okrasné účely. Jej pôvodný symbolický význam predstavoval plodnosť, a keďže v plodnosti je nádej a záruka budúcnosti, bola symbolom nádeje zasvätená Hére, ochrankyni matiek a materstva. Rimania ju mali zobrazenú na minciach s textom „Spes populi Romani“ – nádej národa rímskeho. U Grékov bola zasvätená bohyni krásy a lásky Afrodite. Plínius ju čo do krásy zaradil hneď za ružu. U kresťanov symbolizuje čistotu a nevinnosť.
O ľalii bielej je známe, že už v antike mala širokú indikačnú oblasť, liečila mnohé choroby a obľúbený bol najmä olej z okvetných lístkov a cibúľ. Liehové a olejové extrakty kvetov sa používajú aj dnes v ľudovom liečiteľstve: na popáleniny menšieho stupňa a rozsahu, pri rezných ranách, na odreniny, pri zápaloch nechtového lôžka (panarícium), zapálené a hnisajúce rany, pri akné, opuchoch a dermatitídach. Olejové extrakty cibúľ sa používajú pri suchých zápaloch priedušiek, pri zápaloch hrdla a pri kašli. V posledných rokoch sa dokázal antimykotický účinok, čo by mohlo zohrať významnú úlohu pri liečbe mykóz, ktoré sa stávajú čím ďalej tým väčším problémom. Veľmi závažný problém predstavujú nádorové ochorenia. U izolovaných steroidných saponínov ľalie bielej bola dokázaná až 70%-ná inhibičná aktivita, ktorá sa skúmala jednak v prítomnosti nádorového promótora TPA, ktorý je špecifickým promótorom epidermálnej karcinogenézy a jednak aj v prítomnosti dokázaného karcinogénu 7,12-dimetylbenzantracénu.
O obsahových látkach ľalie bielej bolo v odbornej literatúre len veľmi málo informácií. Ich výskumom sa u nás dlhodobo zaoberala Katedra farmakognózie a botaniky Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Okrem organických kyselín, jednoduchých cukrov, polysacharidov – glukomananov sa potvrdil výskyt flavonoidov flavonolového typu vo forme aglykónov a glykozidov. V ostatnom desaťročí sa izolovali dusíkaté zlúčeniny a steroidné saponíny, pričom viaceré z nich patria k novým typom prírodných látok.
Vychádzajúc z histórie ľalie bielej, jej širokého použitia v ľudovom liečiteľstve, ale aj z výsledkov súčasných experimentálnych skúseností, možno ľaliu bielu zaradiť medzi liečivé rastliny, a to najmä pre jej protizápalové, antimykotické a regeneračné účinky.
Podkladom pre výrobu ľaliového gélu boli výsledky výskumu Prof. Dr. Ing. Jozefa Tomka, DrSc., doc. RNDr. Anny Bučkovej, CSc., RNDr. Evy Eisenreichovej, CSc., RNDr. Márie Haladovej, CSc. et al. z Katedry farmakognózie Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.